Dovoľte mi prosím podeliť sa s jednou z vecí, ktorú pre mňa Boh urobil. Pätnásť rokov zdravotné problémy a operácie. Čím viac som sa snažila o dobrý život a zdravie, tým to šlo dole vodou. Bola som chorá, nešťastná a nevedela som ako ďalej. Trpela som pocitom samoty a čo bol paradox, nemohla som medzi ľudí ( myslím, že sa to volá sociálna fóbia). Bola som schopná pri jazde autobusom dostať astmatický záchvat. Strach, potenie, triaška a tréma sa zhoršovali. Bolo mi na omdletie... len pri myšlienke, že mám verejne vystúpiť a predstaviť sa. Prešla som liečením a absolvovala mnohé kurzy. Navonok by to nebol nik povedal aj keď boli depresívne stavy čoraz častejšie. Bolo to zlé. Horoskopy, zariekavanie moje či iných nepomáhali. V podstate som pokazila čo som mohla. Jeden večer prišiel môj synovec a pozval ma na jedno stretnutie do Kresťanského spoločenstva. Človek ho mal rád a poznala som jeho život, nechcela som ho odmietnuť. Myslím, že sám netušil v akom stave je jeho teta. Nevedela som si to predstaviť, keďže dvaja ľudia bol už pre mňa dav.
Stretnutie sa skončilo, a ja som vedela, že chcem to, čo majú ľudia okolo mňa. Pokoj. Cítila som pokoj, zmierenie, lásku, odpustenie a verte, že bolo čo odpúšťať. Vrátila som sa domov a premýšľala som o všetkom, čo som zažila a aj o tom, ako som doteraz žila, a vedela som, že už chcem žiť inak. A keď žiť, tak s Bohom, tak naozaj a nie len „ako že“. Je to už desať rokov, vystupujem verejne a všetko je v poriadku. Za tých desať rokov som nemala vážne zdravotné problémy, nechodila po doktoroch a nebola operovaná, žiadny kameň či kolika. Ja sa dnes teším zo života, lebo bez Boha si ho už ani neviem predstaviť. Prajem vám všetko dobré.