Narodil sa mi krásny, zdravý syn Dávidko, to som si aspoň na začiatku myslela. Po príchode z pôrodnice som išla k ortopédovi - vtedy to bola povinná prehliadka a návšteva. Kontrolovali mu vývoj bedrových jadierok.  Hneď mi doktor povedal, že ho musím viazať na minimálne dve látkové plienky, aby boli nôžky na široko. K lekárovi som chodila každý mesiac. Za normálnych okolností, sa po mesiaci látkové plienky už deťom nedávajú. Ja som Dávidka balila naširoko 4 mesiace a  stav sa nezlepšoval. Doktor hovoril, že to vôbec nevyzerá dobre, že mu bude musieť predpísať remence a drevený korzet. Bola som z toho veľmi nešťastná a vôbec som si to nevedela predstaviť, ale stal sa zázrak. Bola som na zhromaždení v Kresťanskom spoločenstve, kde som počula, že Ježiš Kristus žije, a že aj dnes uzdravuje. V srdci som tomu uverila. Na konci zhromaždenia bola výzva, že kto potrebuje modlitbu za nejakú potrebu. Neváhala som a išla som dopredu. Pastor sa pomodlil za môjho syna. Nevidela som, že by sa hneď niečo stalo. Na druhý deň som išla k lekárovi, a on sám tomu nerozumel, a  povedal mi, že Dávidka už vôbec nemusím baliť, lebo nožičky sú úplne v poriadku". Vďaka Bohu, Boh je dobrý a milostivý.