Asi šesť rokov trvalo moje trápenie so spánkom a spaním. Nedostatok spánku a bezmocnosť to zmeniť, boli neznesiteľné. Či som išla spať večer o deviatej alebo jedenástej, to bolo úplne jedno. Nepomáhalo nič. Každú noc okolo jednej som sa zobudila, musela som vstať, chodiť, ale nemala som chuť niečo aktívne robiť, len bezmocné ponevieranie sa po byte. Tak to išlo každú noc. Bola som vyčerpaná a veľmi som túžila po neprerušenom spánku aspoň šesť hodín. Prijala som pozvanie na konferenciu Kresťanského spoločenstva, kde sa spievali chvály, kázalo sa Božie slovo, prežívala som úžasnú radosť v srdci  a zároveň pokoj. Slovami sa mi to ťažko opisuje, ale vedela som, že som našla to, čo mi chýbalo. Radosť z viery Boha, ktorý uzdravuje a pomáha. Domov som sa vrátila neskôr večer a išla spať. Aké však bolo na druhý deň doobeda moje prekvapenie, keď som sa zobudila po deviatich hodinách spokojného spánku. Nechcela som veriť , že hodiny ukazujú správny čas. Odvtedy je môj spánok pokojný, nerušený. Ďakujem Bohu, že som ho mohla prijať do svojho srdca, začať žiť a kráčať vierou.
Pred nejakým časom som bola na bežnom kontrolnom očnom vyšetrení a to nedopadlo dobre, prvé vyšetrenia ukazovali na  „zelený glaukóm“. Už názov je desivý.  Ľavé oko vykazovalo značné poškodenie, liečba dlhodobá, s následkom možnej trvalej slepoty. Bola som v Kresťanskom spoločenstve na uzdravujúcich modlitbách a výsledok: Boh je mocný. Ďalšie vyšetrenia preukázali, že oko je zdravé. Vďaka Bohu.